narcistické manipulatívne dieťa: ako konať?
Deti s perverzným narcizmom môžu spôsobiť značné narušenie v rodine a v okolí. Často sú manipulatívne, klamú a na dosiahnutie svojich cieľov často využívajú pocit viny a hanby. Nanešťastie môžu byť aj mimoriadne panovačné a ťažko pochopiteľné.
V tomto článku opisujem charakteristiky narcistických detí a ťažkosti, ktorým čelia v dospelosti. Zameriam sa na zložitú dynamiku medzi empatickým rodičom a narcistickým dieťaťom a zároveň načrtnem účinné stratégie na zvládanie ich správania a ochranu pred emocionálnym dopadom ich konania.
Obsah
Čo je narcizmus?
Narcistická neuróza je termín používaný na označenie poruchy osobnosti, ktorá sa vyznačuje nadmernou potrebou pozornosti a obdivu, nedostatkom súcitu s druhými a vysokou citlivosťou na kritiku. Narcistickú neurózu môže diagnostikovať odborník na duševné zdravie alebo vyškolený kouč. Ľudia s touto poruchou majú často nafúknuté ego a neustálu potrebu potvrdzovať svoj obraz o sebe.
Môžu byť sebeckí, manipulatívni a cítiť sa a správať nadradene. Majú tendenciu mať problémy vo vzťahoch, pretože neberú ohľad na potreby a pocity druhých.
Narcistická neuróza
Moderná psychológia má tendenciu považovať narcizmus skôr za poruchu osobnosti než za neurózu. Neuróza je termín používaný v psychológii na označenie stavu duševného alebo emocionálneho utrpenia, ktoré môže narušiť schopnosť človeka fungovať v každodennom živote. Neurózy sa môžu prejavovať príznakmi, ako sú úzkosť, depresia, fóbie alebo obsesie.
Neurózy sa vo všeobecnosti považujú za poruchy prispôsobenia, t. j. duševné poruchy, ktoré vznikajú, keď sa človek nedokáže účinne prispôsobiť stresu a požiadavkám každodenného života. Neurózy môžu byť dôsledkom traumy z minulosti, dysfunkčných rodinných vzťahov, sociálneho tlaku alebo genetických faktorov.
Je dôležité poznamenať, že pojem “neuróza” sa častejšie používa v historickom alebo psychoanalytickom kontexte, menej v kontexte súčasnej klinickej psychológie a podľa DSM-5* boli neurózy nahradené úzkostnými a obsedantno-kompulzívnymi poruchami, poruchami nálady, poruchami osobnosti atď.
Charakteristika narcistického dieťaťa
Narcistické deti môžu mať niekoľko charakteristických znakov, ako napr
- Neustála potreba pozornosti a obdivu
- Arogancia a nadmerné sebavedomie
- Nedostatok empatie voči druhým
- Tendencia považovať sa za nadradeného ostatným
- Manipulatívne správanie, aby získali to, čo chcú
- Tendencia obviňovať druhých za svoje činy
- Sklon klamať a podvádzať, aby získali to, čo chcú
- Neschopnosť prijať kritiku alebo negatívnu spätnú väzbu
- Sklon k nepriateľstvu a pomstychtivosti voči tým, ktorí ich obťažujú.
Príčiny narcizmu
K rozvoju narcistickej neurózy u dieťaťa, ktorá je poruchou osobnosti charakterizovanou nadmernou potrebou pozornosti a obdivu a nedostatkom súcitu s druhými, môže prispieť mnoho faktorov.
Dôležitú úlohu pri rozvoji narcistickej neurózy môže zohrávať rodinné prostredie. Deti, ktoré vyrastali v rodinách, kde boli nadmerne chránené a preceňované, alebo ktoré zažili traumu, môžu mať väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich neskôr v živote vyvinú narcistické črty.
K rozvoju narcistickej neurózy môžu prispieť aj životné skúsenosti. Ľudia, ktorí zažili traumu, ako napríklad fyzické, emocionálne alebo sexuálne zneužívanie, alebo ktorí boli svedkami násilia alebo vysokej úrovne rodinných konfliktov, môžu mať väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie narcistická porucha osobnosti.
Pri vzniku narcistickej neurózy môžu zohrávať úlohu aj genetické faktory. Výskum ukazuje, že všetky poruchy osobnosti vrátane narcistickej neurózy majú genetickú zložku.
Tieto faktory nemusia nevyhnutne spôsobovať narcistickú neurózu, ale môžu zvyšovať riziko vzniku tohto stavu.
Čo definuje “extrémneho” narcistu?
Pojmy “narcista” a “extrémny narcista” sa často používajú zameniteľne, ale v závislosti od zdroja sa môžu líšiť v miere.
Extrémny narcista alebo “patologický narcista” je osoba, ktorá vykazuje charakteristiky narcistickej poruchy osobnosti výraznejším a intenzívnejším spôsobom.
Títo ľudia môžu mať väčšiu tendenciu používať manipuláciu a zneužívanie, aby získali to, čo chcú, a môže byť veľmi ťažké s nimi žiť a zvládať ich. NPM môžu byť tiež veľmi dobrí v odvádzaní pozornosti iných od vlastného nevhodného správania a môže byť veľmi ťažké ich identifikovať. Často majú problémy s nadväzovaním zdravých citových vzťahov.
Ťažkosti vo vzťahu medzi empatickým rodičom a narcistickým dieťaťom.
Empatickí rodičia môžu mať problém pochopiť egocentrické a manipulatívne správanie svojho dieťaťa, čo vedie k pocitom frustrácie a sklamania.
Na druhej strane, pre dieťa môže byť ťažké pochopiť empatickú povahu svojho rodiča a vnímať ju ako slabosť. Táto dynamika môže viesť k napätému vzťahu a nedostatku vzájomného porozumenia a rešpektu. Keď dieťa vyrastie do dospelosti, ťažkosti v tomto vzťahu sa môžu ešte viac zvýrazniť, čo sťažuje zvládanie situácie obom stranám.
Môže narcista rozpoznať, že je narcista?
Pre osobu s narcistickými sklonmi môže byť ťažké rozpoznať a priznať si svoju poruchu, pretože ju nemusí považovať za problém. Narcistickí ľudia majú často vysoký pocit vlastnej dôležitosti a nemusia byť schopní pochopiť, ako ich správanie ovplyvňuje ostatných. Je možné, ale nepravdepodobné, že osoba s narcistickou poruchou osobnosti si bude vedomá svojho stavu a vyhľadá pomoc, aby pochopila a zmenila svoje správanie.
Ťažkosti s určovaním hraníc
Jedným z najťažších aspektov vzťahu medzi empatickým rodičom a jeho narcistickým dieťaťom je schopnosť rodiča stanoviť hranice a povedať “nie” neustálym požiadavkám svojho dieťaťa. Narcisti majú často pocit, že im všetko patrí, a môžu klásť na svoje okolie neprimerané požiadavky. Pre empatického rodiča môže byť ťažké povedať “nie” požiadavkám svojho dieťaťa, pretože sa môže cítiť vinný alebo sa chce vyhnúť konfrontácii.
To však môže viesť k tomu, že rodič neustále ustupuje požiadavkám svojho dieťaťa, čo môže byť z dlhodobého hľadiska škodlivé pre rodiča aj dieťa. Je dôležité, aby rodič stanovil jasné hranice a dôrazne ich presadzoval, aj keď je to ťažké.
Empatický rodič môže úspešne povedať dieťaťu nie, ak sa naučí dať prednosť sebe a stanoviť jasné hranice. Rodič musí pochopiť, že emocionálna štruktúra jeho dieťaťa – najmä ak je už dospelé – je jeho vlastný problém a že nie je zodpovedný za hodnotu svojho dieťaťa.
Rodič musí tiež pracovať na sebaúcte, aby sa necítil vinný, keď povie svojmu dieťaťu nie. Môžu tiež vyhľadať odbornú pomoc pri zvládaní zložitých vzťahov.
Čo robiť, keď narcistické dieťa neustále obviňuje rodiča?
Obviňovanie je jednou zo smrtiacich zbraní narcistu na získanie toho, čo chce, preto je nevyhnutné vedieť, ako sa vyhnúť manipulácii. Tu je niekoľko príkladov fráz, ktoré vám môžu pomôcť vyrovnať sa s obviňovaním vášho dieťaťa:
- “Je mi ľúto, že sa tak cítiš, ale ja nie som zodpovedný za tvoje pocity”
- “Chápem, že sa hneváš, ale nesúhlasím s tvojím obviňovaním a nebudem ho akceptovať”
- “Viem, že máš potreby, ale nie som ti stále k dispozícii. Musím sa starať aj o seba.”
- “Chápem, že máš svoje názory, ale nemám v úmysle meniť tie svoje, aby som ti vyhovel.”
- “Je mi ľúto, ak som ťa možno zranil, ale necítim sa zodpovedný za tvoje emócie.”
- “Som ochotná s tebou o tom diskutovať, ale nemôžem prijať tvoje obviňovanie a obviňovanie. Pre túto chvíľu tento rozhovor ukončím a môžeme sa o tom porozprávať neskôr, keď budeme obaja pokojnejší.”
Pamätajte, že stanovenie hraníc a asertívne správanie voči dieťaťu môže byť náročné a zdĺhavé. Nezabúdajte, že sa nesmiete nechať manipulovať a že tieto hranice treba naďalej určovať jasne a priamo.
Aké sú hlavné nástroje na vymanenie sa z takéhoto vzťahu?
Používanie mlčania ako nástroja na zvládanie vzťahov s narcistickým dieťaťom.
Mlčanie je účinný nástroj na zvládanie vzťahov s narcistickým dieťaťom. Môže pomôcť znížiť počet zbytočných alebo škodlivých interakcií a predísť konfliktom.
Mlčanie môže zabrániť okamžitým konfliktom, ale nerieši dlhodobé problémy. Je tiež nevyhnutné nájsť udržateľné riešenia na zvládnutie vzťahu a kombinovať ich s inými stratégiami.
Praktické a ľahko realizovateľné je napríklad stanovenie jasných hraníc, nácvik asertivity a hľadanie odbornej a priateľskej podpory na efektívne zvládnutie vzťahu.
Tu je niekoľko príkladov fráz, ktoré môžu pomôcť stanoviť hranice vo vzťahu s dieťaťom.
- “Nesúhlasím s tým, čo hovoríš/robíš, a je mi to nepríjemné”
- “Rešpektujem tvoj názor, ale nesúhlasím s ním. Aj naďalej budem mať iný názor.”
- “Je mi ľúto, ale nemôžem urobiť to, čo žiadaš. Je to v rozpore s mojimi limitmi.”
- “Chápem, že máte potreby, ale nie som vám k dispozícii vždy. Musím sa postarať aj o seba.”
- “Chápem, že si nahnevaný, ale nebudem tolerovať nadávky ani slovné urážky.”
- “Som si vedomý, že tento rozhovor nikam nevedie, ukončím ho a môžeme sa o tom porozprávať neskôr, keď budeme obaja pokojnejší.”
Pamätajte, že stanovenie hraníc môže byť ťažké, najmä ak ste zvyknutí ustupovať požiadavkám svojho dieťaťa. Preto je dôležité nacvičiť si používanie týchto fráz a byť jasný a priamy, keď vaše hranice prekročí.
Vedieť, ako stanoviť hranice
Existuje niekoľko ďalších nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť dostať sa zo škodlivého vzťahu s vaším dieťaťom:
Stanovenie jasných hraníc
Je nevyhnutné vymedziť hranice toho, čo ste ako rodič ochotní vo vzťahu akceptovať, a dať jasne najavo, že neprijateľné správanie nebude tolerované.
Naučte sa povedať nie
Ľudia s touto emocionálnou štruktúrou majú tendenciu chcieť mať posledné slovo a získať to, čo chcú, za každú cenu. Musíte sa naučiť povedať nie a nepodľahnúť viacnásobnému tlaku.
Zamerajte sa na seba
Tieto vzťahy môžu byť emocionálne vyčerpávajúce. Je nevyhnutné starať sa o seba a venovať čas činnostiam, ktoré vám robia dobre.
Vyhnite sa ospravedlňovaniu sa
Narcisti majú tendenciu nepočúvať druhých a chcú mať posledné slovo. Neodporúča sa im ospravedlňovať sa.
Vyhľadajte odbornú pomoc
Tieto vzťahy je často ťažké zvládnuť samostatne. Návšteva terapeuta alebo poradcu, ktorý vám poskytne podporu a radu, môže byť veľmi užitočná.
Naučte sa citovo chrániť
Aby ste lepšie zvládli intenzitu vzťahu, mali by ste sa obklopiť pozitívnymi ľuďmi a praktizovať meditáciu, dýchanie alebo techniky písania na zvládnutie emócií.
Nájdite v sebe silu stanoviť si hranice.
Po rokoch neprijateľného správania môže byť ťažké stanoviť dieťaťu hranice, ale tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť nájsť na to silu:
Urobte si zoznam svojich hraníc
Nájdite si čas na premyslenie neprijateľného správania vášho dieťaťa a napíšte si ho na zoznam. Pomôže vám to ujasniť si, čo už vo vašom vzťahu nebudete tolerovať.
Pracujte na svojom sebavedomí
Emocionálne nestabilní ľudia majú tendenciu podkopávať sebaúctu ľudí okolo seba. Je nevyhnutné pracovať na vlastnej sebaúcte, aby ste sa cítili istejšie a sebavedomejšie pri určovaní hraníc.
Byť asertívny
Je nevyhnutné byť asertívny a jasne a priamo povedať nie, keď sú vaše hranice prekročené.
Nájdite si podporu
Môže byť užitočné porozprávať sa s terapeutom alebo poradcom, ktorý vám poskytne podporu a poradí, ako zvládnuť vzťah s vaším dieťaťom.
Buďte trpezliví
Je dôležité si uvedomiť, že stanovenie hraníc s dieťaťom si môže vyžadovať čas a vytrvalosť. Neočakávajte preto okamžité výsledky a pokračujte v stanovovaní hraníc.
Starajte sa o seba.
Starajte sa o seba tým, že budete robiť činnosti, ktoré vám robia dobre, tráviť čas s pozitívnymi ľuďmi a venovať si lásku a súcit.
Aké môžu byť dôsledky pre rodiča, keď stanoví hranice svojmu narcistickému dieťaťu?
Keď rodič stanoví narcistickému dieťaťu hranice, môže očakávať, že sa stretne s určitým odporom. Dieťa môže reagovať negatívne, môže byť agresívne, hádzať záchvaty hnevu alebo sa vyhrážať, aby získalo to, čo chce. Môže sa tiež emocionálne stiahnuť a ignorovať hranice stanovené rodičom.
Stanovením jasných hraníc a ich rešpektovaním sa však rodičia môžu naučiť zvládať nadmerné požiadavky svojho dieťaťa a lepšie chrániť svoje vlastné duševné a emocionálne zdravie.
Môžu tým tiež pomôcť svojmu dieťaťu rozvíjať vlastnú schopnosť nezávislosti, rešpektovať hranice iných a lepšie si uvedomovať potreby a pocity iných.
Strach z toho, že ich narcistické dieťa odreže, môže byť hlavným faktorom, ktorý rodičom bráni stanoviť hranice svojmu dieťaťu. Narcisti dokážu veľmi dobre manipulovať s druhými, aby získali to, čo chcú, a hrozbu odrezania môžu použiť ako zbraň na dosiahnutie svojich cieľov. Rodič sa môže cítiť uväznený medzi túžbou udržať si vzťah s dieťaťom a potrebou stanoviť hranice, aby ochránil svoje vlastné duševné a emocionálne zdravie.
Strach zo straty vzťahu s dieťaťom môže tiež spôsobiť, že rodič bude zraniteľnejší voči manipulácii zo strany dieťaťa, čo môže zvýšiť nadmerné požiadavky a nároky dieťaťa na rodiča. Rodič môže mať pocit viny, že nie je schopný dať dieťaťu všetko, čo chce. Môže sa cítiť zodpovedný za šťastie svojho dieťaťa.
Je dôležité poznamenať, že stanovenie hraníc nemusí nevyhnutne znamenať odrezanie dieťaťa od sveta. Skôr to znamená stanoviť jasné hranice a presadzovať ich pevne a s rešpektom prostredníctvom starostlivej komunikácie a vedomého rozhodovania. Rodič môže tiež preskúmať možnosti terapeutickej podpory, ktorá mu pomôže zvládnuť vlastné emócie a zlepšiť vzťah s dieťaťom.
Užitočným prístupom môže byť prerušenie energetických väzieb medzi vami a vaším dieťaťom. Predstavte si, že prerušíte všetky energetické väzby, ktoré vás spájajú s narcistickou časťou vášho dieťaťa.
Nemusí to nevyhnutne znamenať, že prerušíte všetky kontakty so svojím dieťaťom, ale jednoducho zmeníte energetickú dynamiku medzi vami dvoma, aby ste vytvorili zdravší vzťah, v ktorom sa budete cítiť príjemnejšie. Možno sa budete chcieť poradiť s niekým, kto ovláda techniky energetického čistenia, aby vám s tým pomohol.
Dieťa vás však môže prerušiť, keď sa rozhodnete ukončiť tento aspekt vzťahu alebo stanoviť jasné hranice.
Môže to byť ťažké, ale tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť túto situáciu zvládnuť:
Pripravte sa psychicky
Je dôležité pripraviť sa na možnosť, že vás daná osoba môže odrezať. Pomôže vám to, aby ste boli menej zaskočení, ak sa to stane, najmä ak ide o vaše dieťa.
Necíťte sa vinní
Je dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie o prerušení väzieb je na danej osobe, pre ňu, nie pre vás. Necíťte sa vinní za ich správanie.
Obklopte sa pozitívnymi ľuďmi
Je dôležité obklopiť sa pozitívnymi ľuďmi, ktorí vás v tom podporia.
Nájdite si aktivity, pri ktorých sa budete cítiť dobre
Je dôležité tráviť čas činnosťami, ktoré vám robia dobre, napríklad čítaním, cvičením alebo trávením času s priateľmi.
Vyhľadajte odbornú pomoc
Ak máte problémy so zvládaním situácie, môže byť užitočné navštíviť terapeuta alebo poradcu, ktorý vám poskytne podporu a poradenstvo.
Naučte sa prijať seba samého takého, aký ste
Pamätajte si, že ste hodnotná osoba, hodná lásky a úcty, aj keď vás táto osoba už nechce vo svojom živote, neznamená to, že vás to definuje ako osobnosť.
Záver
Problematika manipulatívneho dieťaťa je zložitá a vyžaduje si komplexný prístup prispôsobený každej situácii. Pochopenie, že takéto správanie môže byť dôsledkom zložitého rodinného alebo sociálneho kontextu a že starostlivosť musí byť zameraná na pomoc jednotlivcovi a rodine, je prvým dôležitým krokom.
Dôležité je tiež pracovať na prevencii tým, že sa dospelí oboznámia s týmto správaním a naučia sa, ako s ním zaobchádzať. V závislosti od stupňa správania sa odporúča konzultovať s psychológom alebo psychiatrom, aby posúdil situáciu a stanovil vhodnú stratégiu zvládania.
Ak je vaše dieťa dospievajúce alebo už dospelé a vytrvalo chce to, čo chce, a vyvoláva vo vás pocit viny, ak jeho požiadavkám nevyhoviete, je potrebné zachovať pokoj a pevne reagovať.
Môžete povedať niečo také: “Musím sa teraz postarať o seba. Musím dať prednosť sebe.” Pripomeňte dcére, že ju máte radi a vždy tu pre ňu budete, ale že ste sa rozhodli postarať sa najprv o seba.
Zachovanie si hraníc a necítiť sa vinná, nájsť si čas pre seba, byť šťastná a žiť svoj život je jedným z najdôležitejších kľúčov k zmene vašej situácie a oslobodeniu sa z tohto zajatia.
*DSM-5(Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, 5ᵉ vydanie) je príručka, ktorú používajú odborníci na duševné zdravie na diagnostikovanie duševných porúch. Vydáva ju Americká psychiatrická asociácia a používa sa v Spojených štátoch a mnohých ďalších krajinách.